Tomáš Troliga: "V januári chcem ísť na ľad"

Prvýkrát sa narodil 24. apríla 1984, druhýkrát 23. júla 2007. Reč je o Tomášovi Troligovi. Prešovský hokejový odchovanec mal v závere minulého mesiaca vážnu autonehodu. Nešťastie sa udialo asi 5 kilometrov pred Znojmom. V tíme tamojších "orlov" mal spomínaný deň absolvovať prvý tréning v rámci prípravy na sezónu 2007/08. Po havárii poskytol rozhovor Prešovskému Večerníku ako prvému denníku na Slovensku a v Čechách.

Tomáš ako sa cítite?
"Ak si spomeniem na to, ako som sa mal pred tromi týždňami, je to už oveľa lepšie. Začínam si postupne uvedomovať, že pri mne vtedy nestáli všetci svätí, ale doslova celé nebo."

Počítate každý deň od okamihu, keď ste sa takpovediac druhýkrát narodili?
"Sprvu áno, no už ma to prešlo. Na izbe mám televízor, pomaly ma už ale prestáva baviť aj sledovanie programov. Ešteže je pri mne od prvého dňa sestra Martina, ktorá sa o mňa stará, robí mi spoločnosť. Prítomnosť blízkeho človeka je v takých chvíľach obrovskou psychickou vzpruhou. Navyše mi každý deň telefonujú otec, mama, rovnako najlepší kamaráti."

Spomenuli ste si po čase na ďalšie detaily havárie? V médiach sa písalo, že vás oslepilo protiidúce auto...
"Ani nie. A pravdupovediac, je mi ešte stále nepríjemné rozprávať o tom. Mám záblesky, že som sa prebudil, keď hasiči rozrezávali strechu auta. Ešte si pamätám, ako ma lekári znova uspávali a potom som sa prebudil až na jednotke intenzívnej starostlivosti."

Čo nám dokážete povedať o vašom momentálnom zdravotnom stave?
"Podozrenia na vážne zranenia niektorých orgánov sa našťastie nepotvrdili. A tak bolo najvážnejším problémom vykĺbené koleno a v ňom navyše roztrhnutý krížny väz. Mal som na ňom veľké krvné podliatiny a dosť mi to opúchalo. Museli mi rezať kožu, aby v tých miestach uvoľnili tlak a potom ju zasa zošívať. Nohu postupne rozhýbavam, no je to bolestivé, lebo sa mi v nej postupne prebúdzajú nervy. Ako keď máte zamrznuté a potom vám odmrzajú. Tento týždeň by som mal s pomocou bariel už začať chodiť.

Zaujíma vás v týchto dňoch hokej, alebo sa váš vzťah k nemu zmenil?

"V mojej hlave sa nič nezmenilo. Každý deň ma navštevujú chalani zo znojemského klubu, rozprávame sa ako im darí v príprave. Dobre mi padnú aj návštevy trénera Pavla Hyneka."

Kedy sa vrátite do Prešova?
"To v tejto chvíli netuším. Čaká ma rehabilitácia a ani neviem, či ju budem absolvovať v Čechách alebo na Slovensku."

Niektorí už v súvislosti s vami pochovali blížiacu sa sezónu. Iní dokonca zapochybovali, či si ešte niekedy obujete korčule. Čo je pravdy na týchto tvrdeniach?
"Kto to kedy povedal? Ak všetko pôjde bez komplikácií, rád by som v januári 2008 vykorčuľoval na ľad. Chcem to urobiť hlavne pre môjho otca, viem,že by mal z toho obrovskú radosť."

Váš odkaz prešovským fanúšikon ľadového hokeja?
"Všetkých ich pozdravujem. Nech im naši hráči robia svojimi výkonmi a výsledkami čo najviac radosti."

Autor: Ivan310